Čo je Esperanto?

Esperanto je jazyk. Ale nie je jazykom nijakej krajiny či národa: je to neutrálny, medzinárodný jazyk.

Pôvod

Základné pravidlá a slovnú zásobu Esperanta navrhol Lazar Zamenhof, varšavský lekár, koncom 19. storočia. O niekoľko rokov nato už existovala komunita hovoriacich Esperantom. Odvtedy Esperanto funguje (a samovoľne sa vyvíja) tak isto ako každý iný jazyk.

Základné črty

Esperanto má veľmi pravidelnú štruktúru. Slová sú často poskladané z viacerých (ďalších) koreňov, a to značne zmenšuje počet slov, ktoré je nutné si držať v pamäti. Pravopis je fonetický (doslova platí píš ako počuješ) a pravidlá pre výslovnosť sú veľmi jednoduché, a tak každý vie ako vysloviť napísané slovo a naopak. Vďaka tomuto všetkému je učenie sa tomuto jazyku relatívne ľahké.

Najviac esperantských koreňov sa podobá slovám z románskych, germánskych a slovanských jazykov. Avšak Esperanto nie je len "zmiešanina" týchto jazykov, ale skutočný samostatný jazyk – okrem toho, svojou štruktúrou viac podobný mimoeurópskym než európskym jazykom.

Použitie

Esperanto je najvhodnejšie na neutrálne dorozumievanie sa. To znamená, že dorozumievanie sa prostredníctvom Esperanta nedáva výhodu členom žiadneho národa alebo kultúry, ale vytvára atmosféru rovnoprávnosti, tolerancie a skutočnej medzinárodnosti. Toto je možné pozorovať v mnohých rôznych situáciách: medzinárodné stretnutia, knihy, časopisy, hudba, pochopiteľne Internet a často aj súkromný či rodinný život.

Mladí ľudia môžu prostredníctvom Esperanta nadobudnúť značné skúsenosti: pobudnúť bezplatne v zahraničnej domácnosti a mať bezprostredný kontakt s ich kultúrou; zabávať sa na medzinárodných festivaloch i učiť sa zaujímavé zručnosti v rôznych seminároch; zoznámiť sa s ďalšími cudzími jazykmi a naučiť sa ich; a prípadne byť aktivistom a podučiť sa v TEJO.

Linky

Úvod do jazyka
Esperantic Studies Foundation (Nadácia pre Esperantológiu)